Chlap oproti..

Autor: Petra Vassova | 26.4.2012 o 23:31 | (upravené 27.4.2012 o 0:20) Karma článku: 7,72 | Prečítané:  1985x

Čakala som na zastávke na mestský autobus smer Magalia - Chico USA. No zastávke. Nikde nebola tabuľa, že sa jedná o zastávku, nikde ani len zoznam príchodov a odchodov. Ľudia sa jednoducho rozhodli, že tu bude autobus stáť. Niekedy pred križovatkou, niekedy za ňou. Nastúpila som teda do malého autobusíka, vypýtala si lístok od veselej pani autobusárky, ktorá mi popri vydávaní mincí porozprávala aj zo tri vtipy. Usadila som sa a zapásala bezpečnostným pásom. Okrem mňa mali bezpečnostný pás asi len dvaja. Pohli sme sa. Oproti mne sedel chlap s dlhou bradou, dlhými vlasmi a ešte dlhšími podpazušnými chlpmi. Všetko v rovnakej farbe. Rozkročené nohy cez dve sedadlá a spod krátkych gatí mu bolo vidieť do celej ríše divov. Po pár zastávkach som započula akési šušťanie a zvuky pripomínajúce trepotanie krídiel. Otočila som sa a zbadala tučnejšieho černoška ako nahlas zo slúchadiel počúva hudbu a so zavretými očami hrá na imaginárne bicie, klavír, saxofón, gitaru a podobne. S neskutočným výrazom tváre ala Stevie Wonder. Ľudia sediaci okolo neho hrali kamenné muchy. Pousmiala som sa a otočila. Chlap oproti sa mi prihovoril.    

Začal dačo blabotať, no nerozumela som ani slovo. Hovoril nesúvislo, dačo odveci o černoškovi a ja neviem čo. Bol zjavne opitý.

Pozerala som von z okna. V tom som zacítila jeho pohľad na mne. Pozeral mi rovno do výstrihu. Bolo to príšerne nepríjemné, tak som vytiahla z kabelky dáku brožúrku o liekoch, čo som narýchlo po ceste na autobus uchmatla zo schránky. Horlivo som sa začítala, aby som mu tým jednak zakryla výhľad na môj výstrih a jednak, aby mi nič nehovoril.

Kým som sa z tých pojmov a názvov vysomárila, zistila som, že je to brožúra liekov na prostatu, urologické problémy, problémy s erekciou u starších ľudí. Bože také kraviny, snáď ma nikto nevidí. Pozriem na neho, chvalabohu zaspal. Jupí, môžem odložiť brožúru späť do kabelky.

Ako sme tak išli nad kaňonom v ostrých serpentínach a klesajúcich zákrutách, veselá autobusárka si veselo štebotala s cestujúcim a radostne šliapala na brzdu asi každých 20 sekúnd, takže som sa cítila ako cesto na palacinky, ktoré sa nie a nie rozliať po celej panvici. Brzda, chvíľu voľný pád, brza, voľný pád a tak ďalej. Ľudia sa kymácali, niektorí sa radšej pripútali. Veď na to boli určené tie bezpečnostné pásy.

V najostrejšej zákrute sa opitý chlap oproti na mňa zvalil. Pristál rovno v mojom výstrihu. Snažil sa pozbierať, veľmi sa mu to nedarilo. Jeho brada ma šteklila vo výstrihu. Rozhodne sa neponáhlal postaviť sa a rýchlo sa vrátiť na svoje sedadlo. Odsotila som ho so slovami, že nech sa radšej pripúta.

Ale čoby, nepripútal sa a opäť zaspal. Keď sa po pár minutách už už blížilo k tomu, že mi opäť pristane vo výstrihu, odsadla som si. Pristál na prázdnom sedadle. V tom si to všimla aj veselá autobusárka a upozornila cestujúcich, aby sa zapásali, nechce mať v autobuse rozbité držky.

Na ďalšej zastávke chlap vystúpil so slovami, že sa ešte stretneme. No dúfam, že už nikdy, odpovedala som.  Čo čert nechcel o pár hodín som ho na ceste späť domov opäť stretla v autobuse. Chvalabohu sedel ďalej, nevidel ma. Bol už našťastie triezvy a ktovie keby ma aj videl, či by si pamätal.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet dlžníka aj bez exekútora, bezvýsledne exekúcie sa musia zastaviť.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?


Už ste čítali?