Bloghttp://vassova.blog.sme.sk/rssblog.sme.skblog@sme.skskSkladateľ, povolanie len pre muža? (vassova)Ako dlhoročná študentka hudby mám v hlave množstvo hudobných diel, názvov, mien - iba mužských. Za celé moje štúdium som sa stretla len s jednou jedinou ženou-skladateľkou. Prečo to tak bolo? Hildegard von Bingen bola jediná žena, o ktorej som ohľadom skladateľskej činnosti počula. Ešte pochopím, že dávnejšie ženy nemali žiadne práva, nesmeli pracovať a pod. V niektorých krajinách je to tak dodnes. Prečo však bola skladateľská činnosť výsadou čisto mužského pohlavia? Veď to nemusela byť práca, mohlo to byť len hobby. Na to, aby sa človek mohol stať skladateľom, potreboval málo. Talent a poznať noty. Tak ako Hildegard. Bola liečiteľka, lekárka, ale neštudovaná. Dokázala sa však dostať do povedomia, aj keď jej diela sú pre mnohých neznáme. Vzdelanie nebolo pre ženu. Nič nové v tej dobe (12.storočie). Ale ani neskôr sa to nezmenilo. Barok? Ženy sa smeli nechať maľovať nahé, nie však tvoriť. V tom čase, ani spievať, či hrať. Namiesto operných dív, boli kastráti. Klasicizmus? Aj keď v tomto období žena ako skladateľka neexistovala, aspoň jej bolo povolené spievať. Ani ďalšie hudobné obdobia tento fakt nezmenili.Wed, 16 May 2012 18:59:57 +0200http://vassova.blog.sme.sk/c/298789/Skladatel-povolanie-len-pre-muza.html?ref=rssDovolenka pre plyšáka (vassova)Už pred rokom som sa dostala k zaujímavej ponuke na internete, kde jedna cestovná kancelária ponúkala super exkluzívny zájazd do destinácií podľa vášho výberu, all inclusive, dokonca s ponukou nafotenia exkluzívnych fotografií z dovolenky. Nič by na tom nebolo čudné, keby sme sa nebavili o dovolenke pre vášho obľúbeného plyšáka. So sloganom "Plyšáka už nebaví doma sedieť na gauči?" som sa začítala do pokračovania skvelej ponuky. Základný zájazd stál 90 Eur vrátane vyslania miláčika do zvolenej destinácie a následný šťastný návrat domov. V batožine mu dokonca pribalia CD s nafotenými fotkami, aby sa s vami mohol váš plyšák podeliť so zážitkami, hneď po jeho príchode. Ak sa pre takýto zájazd rozhodnete, budete každý deň informovaní, či je váš plyšák v poriadku, či papal a čo všetko dnes videl. Dokonca mu pracovníci bezplatne vystavia cestovný pas, aby sa náhodou niekde nestratil. Či dostane aj sedadlo v lietadle sa neuvádzalo. Zrejme už tak štýlovo nepocestuje, ale pobudne v batožinovom priestore. Pre náročnejších zákazníkov sa dokonca uvádza program za 150 Eur, za ktorý dostane váš miláčik masáž, kúpeľ a rôzne iné služby.....Sun, 13 May 2012 21:42:25 +0200http://vassova.blog.sme.sk/c/298523/Dovolenka-pre-plysaka.html?ref=rssPat a Mat v akcii (vassova)Po príchode na Slovensko sa náš byt podrobil menšej úprave. Keďže "majstri" už boli objednaní skôr, nemohla som si dovoliť vyspávať po dlhom lete. Všetci museli do roboty, zostala som doma sama. Úlohou robotníkov bolo namontovať na dve podkrovné okná vonkajšie žalúzie. Keďže bývame asi 10 dedín od  Bratislavy, v dedine, ktorá už patrí pod Dunajskú Stredu, príchod maďarsky hovoriacich robotníkov ma vôbec neprekvapil. Firma, ktorá zabezpečovala tieto žalúzie bola z DS (aj sme oľutovali, že sme radšej nezavolali dáku bratislavskú). Prišli teda traja robotníci a pustili sa do práce na dvoch strešných oknách. Po dvoch hodinách vŕtania zahlásili, že sú hotoví a opýtali sa, kde máme vysavač, aby si po sebe upratali. Koberec bol síce zakrytý, ale aj tak sa rozhodli dať obe izby do poriadku. Povysavali dokonca aj chodbu, aj keď som naliehala, že to spravím ja keď odídu. Boli milí, ukázali mi, že okná fungujú, žalúzie tiež, všetko ok. Dala som im menší tringelt a odišli. O pár minút sa spustil dážď. Keďže okná nechali otvorené, išla som ich zavrieť, aby nepršalo dovnútra. Okno sa nie a nie zavrieť. Skúšam zdvihnúť žalúziu, nejde. Idem do druhej izby. Ten istý scenár.Sun, 06 May 2012 08:08:40 +0200http://vassova.blog.sme.sk/c/297913/Pat-a-Mat-v-akcii.html?ref=rssMoje najhoršie cestovanie v živote (vassova)Nikdy som sa nechcela zaradiť do kategórie tých, ktorí píšu o cestovaní. Avšak môj posledný zážitok z cestovania z USA na Slovensko sa nedá nespomenúť. 1. mája som cestovala na Slovensko a mala som stanovanú trasu Chico - San Francisco-Brussel-Vienna. Vstávali sme teda o tretej ráno, aby som o piatej mohla byť na letisku. Namiesto toho sa všetko skomplikovalo. Už na malom miestnom letisku v Chico nastali prvé problémy. Prvý ranný let bol zrušený z neznámych dôvodov. To však pre mňa nehralo žiadnu rolu, lebo som mala ísť až na druhý let a ten bol stále aktívny. Namiesto o ômej, lietadlo vyrazilo až o deviatej. Medzi pristátim v San Franciscu a odletom som mala hodinu času, ktorá sa však týmto meškaním vyčerpala. Keď som teda dorazila do San Francisca, lietadlo už bolo pripravené ísť. Všetci sedeli na svojich miestach a na moje veľké prekvapenie sa čakalo už len na mňa. Dobehla som do lietadla ako zbitý pes a v tom momente sa dvere zavreli a pohli sme sa. Čakali na mňa hodinu. Po štyroch hodinách sme mali medzipristátie v Chicagu. Kvôli môjmu meškaniu sme samozrejme došli o hodinu neskôr a prakticky som  nemala žiadny čas, aby som našla gate,Thu, 03 May 2012 07:21:42 +0200http://vassova.blog.sme.sk/c/297712/Moje-najhorsie-cestovanie-v-zivote.html?ref=rssAmerický sen očami Európana (vassova)Americký sen je pojem, ktorý je vo svete dosť rozšírený. Vznikol okolo 20. storočia, keď Európania začali čoraz viac kolonizovať oblasť Severnej Ameriky. Množstvo prisťahovalcov prichádza do USA práve kvôli splneniu tohto sna. O čo sa konkrétne jedná? Pôvodné znenie amerického sna predstavuje spojenie tvrdej práce, šikovnosti, odvahy a inteligencie cestou k dosiahnutiu bohatstva a úspechu. Mnohým sa hneď vynorí miliónová vila, jachta, parádne auto, luxusné šperky, oblečenie a podobne. Málokomu sa ako prvé vynorí ťažká práca a šikovnosť. Ľudia prichádzajú do USA s vidinou rýchleho a ľahkého zbohatnutia. Veď je pravda, Američania sa dajú nahovoriť skoro na všetko a chcú vyskúšať všetko. Ale ťažké je priniesť niečo, čo ešte nepoznajú a čo ešte nevyskúšali. Amerika je zem neobmedzených možností, dáva priestor každému na sebarealizáciu. Avšak, nie každému splní americký sen. Americký sen je však aj pre niektorých Američanov nedosiahnuteľný. Mnohí po tom ani netúžia. Stačí im malý dom v útulnom prostredí, akým je napríklad spomínané mesto Magalia, v ktorom žijem. Mesto, v ktorom je kľud, kde sa každý s každým pozná, kde je minimálna kriminalita, kde je nádherná príroda,Sun, 29 Apr 2012 07:12:10 +0200http://vassova.blog.sme.sk/c/297396/Americky-sen-ocami-Europana.html?ref=rssAmerická vlajka a pravidlá jej používania (vassova)Skoro každý rodinný dom v Amerike má na streche, na stĺpe, pri dverách alebo kdekoľvek inde vyvesenú vlajku. Ak nie vlajku, tak nápis God bless America alebo názvy podobného typu In the name of God. Etiketa používania americkej vlajky v Amerike je veľmi striktná. Ľudia, ktorí si ju zadovážia za účelom vystavenia na vlastnom dome, musia dodržiavať určité dané pravidlá. Ak nie, vždy sa nájde zopár hrdých občanov - susedov, ktorí to radi nahlásia na telefónne čísla, ktoré sú uverejnené na internetovej stránke, ktorá slúži na tieto účely. Američania sa hrdí vlastenci. Akékoľvek úmyselné poškodenie štátneho symbolu je trestné. Vláda, ani nikto iný Američanom nekáže umiestňovať vlajku v obytnom priestore, na dome alebo pred domom. Ľudia to robia dobrovoľne, z čírej úcty k štátu. Táto tradícia vznikla po občianskej vojne. Aj keď nosič padol, vlajka stále viala. Ľudia, ktorí si dávajú vlajku alebo nápisy preložené ako Boh žehnaj Amerike, rešpektujú svoju minulosť a sú na ňu hrdí. Na Slovensku nenájdete viať slovenskú vlajku skoro na žiadnom rodinnom dome. Ak nerátam majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji. Vtedy sú všetci vlastenci. Na jednom dome na Slovensku.....Sat, 28 Apr 2012 05:30:27 +0200http://vassova.blog.sme.sk/c/297310/Americka-vlajka-a-pravidla-jej-pouzivania.html?ref=rssSledovanie televízie v USA, v oblasti, v ktorej žijem (vassova)Keď som na Slovensku pozerám tak nanajvýš správy na jednej, druhej stanici pravidelne. Okrem toho som obľubovala seriál Mesto tieňov, neviem, či to ešte chodí a to je tak všetko. Ak išiel nejaký fakt dobrý film, tak som si ho pozrela. Samozrejme aj Partičku. Inak nie som veľký fanúšik televízie. Ale zato viem, čo na Slovensku ľudia pozerajú, televízny program sa dá prečitať aj na internete. Moja americká rodina v Californii má zapnutú televíziu počas víkendu nonstop. Filmy sa tu sledujú len zriedka, lebo aj najpriek predplateným filmovým kanálom, sa netešia až takej obľube. Ak tak sa požičajú  z požičovne.   Letia tu najmä seriály a dokumentárne, náučné a rôzne kutilovské relácie. Zo seriálov najmä NCIS, CSI, Kosti, Klinika Grace, Doktor House, Stratené duše a rôzne iné dobré seriály. Mnohé ďalšie ešte na Slovensko nedorazili.   Letia tu relácie, kde ukazujú ako sa jednotlivé predmety, ktoré denne používame vyrábajú, potom napríklad Restaurant Impossible je jedna z mojich naj relácii, kde svalnatý, talentovaný kuchár kompletne prerába krachujúce reštaurácie, to isté majú aj v obmene Hotel Impossible.Fri, 27 Apr 2012 03:20:12 +0200http://vassova.blog.sme.sk/c/297259/Sledovanie-televizie-v-USA-v-oblasti-v-ktorej-zijem.html?ref=rssChlap oproti.. (vassova)Čakala som na zastávke na mestský autobus smer Magalia - Chico USA. No zastávke. Nikde nebola tabuľa, že sa jedná o zastávku, nikde ani len zoznam príchodov a odchodov. Ľudia sa jednoducho rozhodli, že tu bude autobus stáť. Niekedy pred križovatkou, niekedy za ňou. Nastúpila som teda do malého autobusíka, vypýtala si lístok od veselej pani autobusárky, ktorá mi popri vydávaní mincí porozprávala aj zo tri vtipy. Usadila som sa a zapásala bezpečnostným pásom. Okrem mňa mali bezpečnostný pás asi len dvaja. Pohli sme sa. Oproti mne sedel chlap s dlhou bradou, dlhými vlasmi a ešte dlhšími podpazušnými chlpmi. Všetko v rovnakej farbe. Rozkročené nohy cez dve sedadlá a spod krátkych gatí mu bolo vidieť do celej ríše divov. Po pár zastávkach som započula akési šušťanie a zvuky pripomínajúce trepotanie krídiel. Otočila som sa a zbadala tučnejšieho černoška ako nahlas zo slúchadiel počúva hudbu a so zavretými očami hrá na imaginárne bicie, klavír, saxofón, gitaru a podobne. S neskutočným výrazom tváre ala Stevie Wonder. Ľudia sediaci okolo neho hrali kamenné muchy. Pousmiala som sa a otočila. Chlap oproti sa mi prihovoril.    Thu, 26 Apr 2012 23:31:30 +0200http://vassova.blog.sme.sk/c/297255/Chlap-oproti.html?ref=rssSlovenská vs. Americká kuchyňa mojimi očami (vassova)Na americkú kuchyňu si asi nikdy nezvyknem. Ak si niekto myslel, že už dávno to nie je tak, že Američania sú tuční, jedia len hamburgery a fast food, tak ho musím vyviesť z omylu. Nie všetci jedia vo fast foodoch to je pravda, keď si nekúpia hamburger tam, urobia si ho doma. Nejde len o hamburgery, ale aj o množstvo vyprážaných, smažených a neviem akých iných kalorických jedál. Keď bol môj americký snúbenec po prvýkrát na Slovensku, nevedel si našu kuchyňu vynachváliť. Klasické jedlá ako zapekaný karfiol, zemiaková placka, langoš, kura na smotane, zajac, kačica s plnkou, samozrejme bryndzové halušky, alebo len chlieb s cibuľou, pre nás úplne samozrejmé jedlá, boli preňho nepoznanou lahôdkou. Nevedel si vynachváliť naše chleby, salámy, párky, mlieko, syr, pivo, víno, ale najmä cibuľu a cesnak. Asi v živote nezjedol toľko cibule a cesnaku ako na návšteve u mojich rodičov. Cibuľa a cesnak mali a stále majú na Slovensku oveľa ľahodnejšiu a štipľavejšiu chuť ako v Amerike. "Ja kapustu neľúbim." - vyhlásil. Ale keď ochutnal tú našu kapustovú polievku, všetko sa zmenilo. Šošovicová? Jeden zázrak. Fazuľová? Ani nehovorím. Moja mama sa čuduje, prečo mu v Amerike nevyváram polievky.Thu, 26 Apr 2012 04:51:18 +0200http://vassova.blog.sme.sk/c/297188/Slovenska-vs-Americka-kuchyna-mojimi-ocami.html?ref=rssFajčenie cigariet Slovensko vs. Amerika (vassova)Fajčím už niekoľko rokov. Paradoxne som začala na svoje 18-ste narodeniny. V priebehu rokov mi vystačila krabička na týždeň. Dnes mi ledva vystačí kartón na týždeň. Nie je sa čím pochváliť, sú to zbytočne vyhodené peniaze. Veď ak si to zrátam, kartón ma výjde tak cca 20+ eur. Za mesiac je to okolo 100 eur, za rok 1200. Za 8 rokov cca 9600 eur. Keď si predstavím, že som si mohla rovno zapáliť ruličku spomínaných bankoviek, malo by to rovnaký účinok. Už len predstava, že som ich mohla vhodnejšie investovať ma desí. Ceny cigariet idú stále hore a pomaly sa fajčenie stáva výsadou čisto bohatej triedy. Avšak ani toto závislých ľudí neodradí. Nikdy v živote som s tým nechcela seknúť dobrovoľne, iba raz som vyskúšala 3 dni nefajčiť, aby som zistila, ako to budem znášať. Po druhom dni som začala mať neopísateľné nervózno-agresívne nálady a väčšiu potrebu jesť. Jeden môj známy prestal fajčiť po 30-tich rokoch zo dňa na deň. Keď išli prvýkrát cigarety s cenou hore, rozhodol sa, že už si ich nekúpi. Len tak z ničoho nič. Už si nikdy nezapálil. Obdivujem preto jeho silnú vôľu. Zato pribral asi 20 kg a začal viac piť alkohol, aby si chuť po nikotíne nejako nahradil.Wed, 25 Apr 2012 23:39:48 +0200http://vassova.blog.sme.sk/c/297178/Fajcenie-cigariet-Slovensko-vs-Amerika.html?ref=rssPôsobia vzrastom malí ľudia naozaj mladšie ako tí vysokí? (vassova)Mám necelých 154 cm. Veru veľa srandy som si s mojou výškou alebo teda nížkou užila. Vždy som bola pokladaná za decko alebo za mladšiu ako v skutočnosti som. Keď som mala 18 rokov, s bratrancom som navštívila výstavu automobilov v Nitre. Predavačka mu bez akejkoľvek predchádzajúcej otázky predala detský lístok a dodala, že musel byť veľmi mladý, keď som sa mu narodila. No veď hej, mal asi 7 rokov. Bol vysoký a pôsobil staršie. Asi o rok neskôr som išla s mamou do ZOO v Bratislave. Mama vypýtala 2 obyčajné lístky. Dostala jeden a jeden detský. Ok prežijem, aspoň sme ušetrili. V dvadsiatke ma nepustili na diskotéku v zahraničí, vraj do 18 rokov vstup zakázaný. To ma naučilo nosiť so sebou vždy doklad totožnosti, aj keď som trebárs aj na dovolenke. V tom istom veku ma môj priateľ predstavil rodičom. Ich prvá reakcie bola: "Bože, to akú 15-stku si si domov priviedol?" A to som bola o rok staršia od neho. Ako roky pribúdali, pribúdali aj otázky typu: 18 máme? alebo Ukážte mi občiansky preukaz. Veľmi často sa mi stávalo, že napríklad na vianočných trhoch alebo hodoch ma proste predavač nevidel, aj keď som stála v rade a pýtal sa toho za mnou, čo si prosí. Stalo sa to aspoň 100x...Tue, 24 Apr 2012 23:27:35 +0200http://vassova.blog.sme.sk/c/297094/Posobia-vzrastom-mali-ludia-naozaj-mladsie-ako-ti-vysoki.html?ref=rssCestovanie bratislavskou MHD alebo luxus pre každého (vassova)Krásne chladné upršané aprílové ráno. Ranná špička, smerom z Vrakune z akejkoľvek výpadovky zápcha. Policajti riadia dopravu, aspoň dáke pozitívum. Nastupujem na druhej zastávke hneď po konečnej. Intuitívne si sadám do zadnej časti trolejbusu. Aj keď je to len druhá zastávka, v trolejbuse je minimálne 20 ľudí. Každý sa trhá uchmatnúť si čo najlepšie miesto, aby zvyšok cesty nemusel stáť. V pohode, každý deň to isté, už som si zvykla. Nevšimla som si však, že už na prvej zastávke nastúpil bezdomovec. Nevšimla, lebo ho spoza sedadiel nebolo vidiet a hlavne nevšimla, lebo ho v zadnej časti nebolo cítiť. Ako sme tak prešli 3-4 ďalšie zastávky ľudia sa začali valiť všetkými dverami. Akonáhle sa dostali do stredu trolejbusu vyfackal ich zamatový záchodom ošmáknutý smrad zmoknutého bezdomovca, ktorý bol navyše naobliekaný ako na december. Začala som si viac všímať, ako sa postupne ľudia otáčali na opätku a pretláčali sa davom ľudí, aby sa dostali čo najďalej od toho príšerného smradu. Na ďalšej v poradí asi siedmej zastávke bol trolejbus úplne plný a čakali sme asi 15 minút v kolóne pred križovatkou. Ľudia v záchvate paniky pootvárali všetky okná. Mrzli sme a mokli sme.....Mon, 23 Apr 2012 22:23:33 +0200http://vassova.blog.sme.sk/c/296991/Cestovanie-bratislavskou-MHD-alebo-luxus-pre-kazdeho.html?ref=rss